Je tu jedna osoba, ktorú poznám – mladá žena, ktorú budem nazývať Mary. Je skvelou priateľkou, často sa smeje a je s ňou radosť tráviť čas. Ale keď som ju prvýkrát objala, stuhla ako doska. Pre mňa je objímanie – rovnako ako akýkoľvek iný bežný fyzický kontakt – úplne prirodzené, keď som s priateľmi. Rýchlo som si však uvedomila, že Mary je pravý opak.
Keď sa naše priateľstvo prehlbovalo, bolo čoraz zjavnejšie, že má silný odpor voči tomu, keď sa jej dotýkajú iní ľudia. Vyhýba sa vystretým rukám s obratnosťou a ladnosťou tanečníčky. Vlastne je to pôsobivé – ako si chráni svoj osobný priestor.
Raz som sa jej na to spýtala – som totiž prirodzene zvedavá. A to, čo mi povedala, bolo jednoducho výstižné. Pokrčila plecami a povedala: „Proste som taká a vždy som bola.“ Obdivovala som jej neochvejný postoj k sebe samej. Potom dodala: „Je to jednoducho súčasť mojej osobnosti.“
V tomto bode by bolo dobré urobiť si náš bezplatný test osobnosti, ak ešte neviete, aký ste typ osobnosti.
Ako osobnosť ovplyvňuje náš vzťah k dotyku
Údaje z nášho výskumu potvrdzujú to, čo Mary o sebe vraví. Niektoré črty našej osobnosti naozaj zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako vnímame platonický fyzický kontakt, predovšetkým črty Logický a Introvertný.
Podľa nášho prieskumu „Zmysel pre dotyk“ v priemere asi 56 % ľudí s črtou Logický súhlasí s tým, že majú radi bežný fyzický kontakt, napríklad ruku cez plece, aj na verejnosti. Aj keď ide o väčšinu, v porovnaní so 79 % osôb s črtou Emocionálny, ktoré s tým súhlasia, je rozdiel výrazný.
V rovnakom prieskume sme sa pýtali, či ľudia považujú fyzický kontakt za účinný spôsob komunikácie – a opäť sa ukázal výrazný rozdiel. Priemerne s tým súhlasí 59 % osôb s črtou Logický v porovnaní s 83 % osôb s črtou Emocionálny.
Z týchto údajov však nevyplýva, že každý s logickým myslením nemá rád fyzický kontakt tak ako moja kamarátka Mary. Tieto grafy naopak dokazujú, že väčšina logických ľudí s dotykom problém nemá – len ho nevyhľadávajú tak ako ich emocionálne náprotivky.
Keď sa pozrieme na tie isté dve otázky z prieskumu, zameriame sa však na črty Introvertný a Extrovertný, výsledky opäť naznačujú, že introverzia môže súvisieť s nižšou pravdepodobnosťou pozitívneho vzťahu k fyzickému kontaktu.
V priemere 65 % Introvertných súhlasí s tým, že majú radi ľahký fyzický kontakt, zatiaľ čo u Extravertných je to 84 %. Približne 70 % Introvertných považuje fyzický dotyk za účinný spôsob komunikácie, no keď to porovnáme s 86 % Extravertných, vidíme tu typickú introvertnú rezervovanosť.
Logickí introverti a vyhýbanie sa bežnému dotyku
Takže teraz je čas menovať – s láskou, samozrejme.
Architekti (INTJ), Logici (INTP), Logistici (ISTJ) a v menšej miere aj Virtuózi (ISTP) sú všetci známi tým, že sa oproti iným typom menej stotožňujú s dvoma spomínanými výrokmi z prieskumu.
Prečo je to tak? Čo ich k tomu vedie?
Jednoducho povedané – sú takí. Ako potvrdila aj moja kamarátka Mary – ktorá je mimochodom Logik – je to len súčasť ich osobnosti.
Kombinovaný vplyv introvertnosti a logického myslenia sa jasne prejavuje v odpovediach na otázku: „Označil(a) by si sa za osobu, ktorá prejavuje pocity prostredníctvom fyzického kontaktu?“
Introvertní ľudia vo veľkej miere vnímajú samých seba ako uzavretých a súkromných, a pre mnohých z nich táto rezervovanosť zasahuje aj do fyzického prejavovania citov. Logickí introverti navyše menej často uvádzajú potrebu prijímať náklonnosť – či už fyzickú alebo emocionálnu. Ich Logický prístup uprednostňuje intelektuálne spojenie pred bežným fyzickým dotykom ako výrazom uznania alebo lásky.
Pre typy, ktoré sú viac súkromné a racionálne, môže byť dotyk vnímaný ako veľmi intímna záležitosť. Takmer 70 % Architektov napríklad považuje objatie za viac než len bežný prejav. Kým iné typy osobnosti môžu mať iné štandardy toho, čo považujú za „intímne“, väčšina ľudí sa zhodne, že intimita si vyžaduje dôveru – niečo, čo si logickí introverti vyhradzujú pre tých najbližších.
Keď sa na to pozrieme z nadhľadu a zvážime, ako sa tieto dve črty navzájom dopĺňajú, dáva zmysel, že Logickí introverti sa môžu častejšie vyhýbať platonickému dotyku, pokiaľ s danou osobou nemajú hlbší vzťah.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce vyhýbanie sa dotyku
Je dôležité priznať, že sú aj iné faktory mimo typ osobnosti, ktoré môžu ovplyvniť, či sa niekto vyhýba bežnému fyzickému kontaktu.
V mnohých kultúrach nie je bežné – alebo je priamo neprijateľné – dotýkať sa druhých, obzvlášť medzi osobami opačného pohlavia. To môže výrazne vplývať na to, prečo niekoho môže obyčajné potľapkanie po chrbte alebo ruka cez plece vyviesť z miery.
Ak sa pozrieme bližšie než len na celú kultúru – individuálne rodinné prostredie tiež silne ovplyvňuje, ako fyzicky komunikujeme s ostatnými. Som Emocionálny typ, ale keď som vyrastala, u nás v rodine sa veľmi neobjímalo. Keď som bola tínedžerka, strnulo som reagovala zakaždým, keď sa ma kamarát niekedy dotkol – bola som nesvoja a nevedela som, ako reagovať.
Dotyk sa mi páčil, aj keď ma znervózňoval. Postupne som si naň zvykla a začala ho aj opätovať. Pomáhalo mi to cítiť sa bližšie k priateľom. Nakoniec sa pre mňa stal bežnou súčasťou kontaktu s ľuďmi. Nie každý však prejde týmto vývojom, najmä ak vyrastal v prostredí, kde nebol bežný fyzický prejav náklonnosti normou.
Pred záverom článku musím spomenúť ešte dva faktory, aj keď ich len zbežne naznačím. Nerobím to preto, aby som ich zľahčila, ale preto, lebo presahujú moje znalosti i rámec osobnostnej psychológie.
Prvým faktorom je, čo sa odborne nazýva taktilná citlivosť alebo taktilná defenzíva, čo je forma poruchy senzorického spracovania. Táto porucha presahuje obyčajné vyhýbanie sa dotyku a súvisí so zmyslovou sústavou človeka. Zvyčajne sa spája s neurodiverzitou a zahŕňa extrémnu citlivosť nielen na fyzický dotyk, ale aj na akýkoľvek vonkajší kontakt s pokožkou.
Druhým faktorom je násilie a zneužívanie. Ak bol niečí fyzický priestor v minulosti násilne narušený, môže to zanechať hlboké stopy v tom, ako táto osoba neskôr vníma fyzickú interakciu s okolím.
Záverečné myšlienky
Ak patríte medzi ľudí, ktorí sa vyhýbajú fyzickému kontaktu, vedzte, že v tom nie ste sami – a čo je najdôležitejšie, nič s vami nie je zlé. Je zdravé rozpoznať a rešpektovať svoje hranice i svoje pohodlie.
To však neznamená, že sa občas nevyskytnú trápne situácie – napríklad ako keď som prvýkrát objala Mary. Ale jej sebaisté prijatie vlastných potrieb a ochota o nich hovoriť – a moja ochota ich rešpektovať – boli kľúčom k tomu, že sme sa stali takými blízkymi priateľkami.
A viete čo? Občas, a vždy iba z vlastnej iniciatívy, ma Mary pri veľkom nadšení pohladí po ruke. Tento malý dotyk pre mňa znamená viac než akékoľvek objatie od známeho, pretože viem, že mi úplne dôveruje a váži si naše priateľstvo rovnako ako ja to naše.
Ak sa bežnému dotyku radšej vyhýbate, myslíte si, že za tým je vaša osobnosť? Ako komunikujete svoje potreby a hranice ostatným? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
Ďalšie čítanie
- Ako rozoznávať osobnostné črty v každodennom svete: Logický vs. Emocionálny
- Ako rozoznať introverziu a extroverziu v bežnom živote
- Niektoré typy osobnosti ťažšie prijímajú prejavy náklonnosti
- Seba-prijatie je súčasťou každej cesty za osobnostným rastom. Pozrite si našu Premium Suite s návodmi a testami a objavte, ako vám poznanie osobnosti môže pomôcť rozkvitnúť.